Kniha od Vyšších síl svetla

Predslov

            Vážení a milí čitatelia.

              V tejto časti našej internetovej stránky budeme postupne zverovať do Vašich rúk do rúk neobyčajnú knihu, ktorá uzrela svetlo pozemského sveta v rokoch 2006 - 2010. máme pocit, že je načase zoznámiť s ňou širší okruh rovnakozmýšľajúcich osôb. Je výsledkom komunikácie s duchovným svetom, so silami svetla,  s vyššími silami svetla a Božej lásky, s anjelmi a archanjelmi a s mnohými krásnymi bytôstkami, ktoré nás sprevádzajú na našej neľahkej ceste na pozemskej púti.

            Skôr ako vás oboznámim s úvodom tejto knižočky, dovoľte mi vyjadriť moje poďakovanie mojim dvom úžasným deťom. Sú pre mňa ten najvzácnejší a najkrajší dar, aký som mohla od Boha dostať, dar života v podobe detí. Roky idú a deti rastu. Moja láska k nim je nekonečná. Ďalej mojim rodičom, ktorí boli stále pri mne, hlavne moja mamička v dobrom i v zlom. Jurajovi, môjmu partnerovi, ktorý mi ukázal skutočný život a pravdaže aj všetkým priateľom, klientom, ktorí sú skutoční priatelia, ktorí veria v to čo ja, veria v Život, veria v Boha, v nášho jediného všeobjimajúceho Nebeského otca. Nedá mi nespomenúť úžasného človeka Jožka ktorý mi pomáhal v mojich najťažších životných okamžikoch a ukázal mi cestu, ktorú som si sama vybrala, keď som prišla na planétu Zem, ale kvôli každodenným povinnostiam som na ňu postupne zabudla. No a mojim blízkym dušičkám. Zuzke, ktorá mi vždy povie pravdu priamu a Žofke, krásnej čistej dušičke. Ďakujem, že mi vás Boh dal do cesty.

            Prvá časť knižočky obsahuje dvadsaťštyri článkov, ktoré mi boli pošepnuté mnohými krásnymi bytôstkami, ktoré nás každodenne sprevádzajú. Dajme si ruku na srdiečko. Akú dlhú dobu počas celého dňa sme pripravený počuť svoj vnútorný hlás, alebo hlas svojho anjelika strážneho? Za názvom každého článku bola vsunutá myšlienka, ktorá je citovaná z publikácie – 365 Myšlienok svätého Františka Saleského.

V druhej časti knižočky ponúkame čitateľovi súbor osemnástich otázok a odpovedí, ktoré sa najčastejšie pýtali naši klienti a ich odpovede, ktoré nám boli poskytnuté od ich anjela strážneho, archanjela, od nanebovzatého majstra, príbuzného, prípadne od iných vyšších síl svetla a Božej lásky.

            Tretia časť pozostáva zo súhrnu deviatich modlitieb, ktoré boli vytvorené v spolupráci dvoch úžasných osôb Vladimíry a Júliusa, ktorí sú Božími poslami a šíria svetlo na pozemskej púti.

            Vo štvrtej časti je uvedených päť článkov, ktoré sa nám veľmi páčili a ktoré boli stiahnuté z najväčšej informačnej diaľnice, ktorú núka súčasná rýchla doba – z internetu. Pevne veríme, že si tieto článočky nájdu priazeň aj u vás a aspoň trošičku zohrejú aj vaše srdiečko. Na záver tejto malej publikácie sme si dovolili uverejniť Ruženec oslobodenia, ktorý je veľmi aktuálny pre súčasnú dobu. Krásne a požehnané chvíle pri čítaní nasledujúcich riadkov vám prajú

 

                                                                                                           Tatiana a Juraj

 

Č l á n k y

 

  1. Začiatok

 

Myslíte na ukrižovaného Ježiša a všetky kríže a tŕne z tohto sveta sa vám budú zdať ako rúže.1

 

Vážení čitatelia, dovoľte mi na úvod pár riadkov, aby som vám povedala, prezradila čo to o sebe. Volám sa Tatiana, venujem sa automatickému písmu, ale teraz to už realizujem nie cez písmo, ale slovom. Čo ma viedlo k napísaniu tohto článku?  Oboznámiť vás čitateľov, ako som tento dar dostala, určite to bude mnohým z vás veľmi blízke. Tak začíname:

            Na začiatok hádam veľa ľudí si dá otázku: Prečo práve ja, ako je to možné? Je to skutočnosť, fantázia, ilúzia, realita? Príliš veľa otázok a odpoveď neprichádza. Možno aj keď ta odpoveď príde, nevenujeme jej pozornosť, svoj vnútorný hlas nepočúvame. Tak to bolo aj so mnou. Od narodenia som verila na anjelikov, na Boha, ale až do dospelosti som tomu nevenovala žiadnu pozornosť. Ako išli roky dospievania, tak som sa začala viac uberať Bohu a tak vnútorne som sa s ním rozprávala. Niekedy hodinu, niekedy minúty, ale vždy sme si mali čo povedať.

            Ako tak išiel čas, prišli iné starosti a s tým išlo všetko duchovné nabok. Až raz asi pred 19-20 rokmi som bola vážne chorá, a lekári len hľadali príčiny. Raz ochorel jeden orgán, raz druhý, ale moja viera bola omnoho silnejšia ako všetky lieky sveta. Môj pokrm, môj nápoj bola ustavičná modlitba k Bohu, hoci som bola slabá a neprijímala som riadne potravu. Väčšinu času som strávila pripútaná na posteli, vždy boli pri mojom lôžku obrázok Ježiša, ruženec a modlitebná knižka.

            Bola to viera, čo má viedla žiť, prežiť, nevzdať sa a bojovať. Zároveň som mala aj šťastie na úžasného pána, ľudového liečiteľa, s ktorým sa nám podarilo po polroku chorobu zdolať. V tom čase, ako som bola bezvládna, som sa v jeden deň videla, ako ležím na gauči a som spojená s hrubou striebornou šnúrou, ako to najhrubšie lano, ako som sa na seba pozrela z výšky, zhruba z stropu miestnosti, anjel sa ma spýtal: ako sa cítiš, ako ti je? Ja som odpovedala – výborne.

            Ale tá moja druhá časť, čo ležala dobe sa tak netvárila. Bolo na nej vidieť, že má skutočné bolesti a veľmi bojuje. Tu mi on na to odpovedal. Netráp sa, neboj sa, už ti bude len lepšie, ešte neprišiel tvoj čas. Vtedy som pochopila, čo sa mi dostalo od Boha, akej milosti. A skutočne zhruba do týždňa som to bola opäť ja. Ešte síce slabá, ale ten pocit, že som opäť chodila a robila činnosti ako bežne, a hlavne, že som si mohla do sýtosti vystískať svoje obe deti.

            Ten, kto spoznal, čo to je na prahu života a smrti, a má deti, vie to pochopiť. Deti sú úžasný dar od pána Boha, sú to nie svetielka, ale hotové reflektory, pre ktoré sa oplatí žiť. Ako tak išiel čas, zabudla som na túto udalosť a postupne som sa vrátila do každodenného života.

            Až tu opäť zrazu, keď zomrel mojej mamičke brat a ona sa trápila, dal jej cezo mňa odpoveď, že o neho je veľmi dobré postarané a je šťastný. Ale taký hlavný zlom v mojom živote nastal 14. 7. 2007, bola nedeľa, boli sme na krásnom mieste – Marianke, je to krásne, nádherné pútničke miesto. Ako sme tak išli okolo zastavení krížovej cesty, začala som sa modliť modlitby, ktoré neviem, kde sa vo mne zobrali. Otčenáš a iné, ale nie v takej podobe, ako ich poznáme dnes. Pri 12 zastavení som počula hlas. Prísť sem po sebe tri nasledujúce nedele a tak sa aj stalo.

            Keď som prišla domov po prvom stretnutí, otvorila som časopis, kde bolo popísané, ako funguje automatické písmo. Ten časopis som kúpila v piatok, ale pre inú prácu som sa k nemu nedostala, ale v nedeľu mi niečo povedalo – prečítaj si časopis a odvtedy som začala písať.

            Prvé čo bolo, boli slová – pomoc, nie ja, ale vy ste, ktorí potrebuje pomoc, Anička. Tento odkaz bol daný osobe, ktorej zomrelo dvojča menom Anička, čo som doteraz vôbec netušila. Ďalej popisovala veci, o ktorých som ja ani nechyrovala. Postupne prichádzali známy ale aj cudzí ľudia. Väčšinou sa pýtali na vzťahy, prácu, zdravie a hoci som ich vôbec nepoznala, videla som ich prvý krát v živote, čo im bolo napísané bola čistá pravda.

            Tak isto to funguje aj cez telefón, nemusím sa s tou osobou stretnúť, stačí mi jej meno a priezvisko a základe toho dostanem potrebné informácie. Či to je už od anjela, archanjela, od dušičiek, ktoré sú už není v pozemskom živote, či priamo od Boha. A keby niekto so mnou nesúhlasil, že to nie je pravda, prípadne polopravda, toho nebudem o tom presviedčať. Ale  ako povedal Boh – dávam vám slobodnú vôľu a je len na vás, ako ju prijmete a ako budete s ňou zaobchádzať.

            Boh nesúdi, ty si dobrý, ty si zlý, Boh miluje každého bez rozdielu viery, farby pleti, Boh nerobí rozdiely. Rozdiely si vytvárajú ľudia. A tak isto Boh nechce, aby sme sa trápili, žialili, strachovali sa, on chce pravý opak – radosť a lásku. Veď, či sa nehorí, že Boh je láska, je to plameň, ktorý horí a nikdy neuhasne. Preto sa netrápme na tým, ako bolo ako bude, žime tu a teraz a to čo chceme, môžeme mať.

            Skutočne stačí len požiadať, poprosiť Boha, Boh je tu a čaká na to, aby nám mohol pomôcť. Tak neodmietajme jeho pomoc a podajme mu ruku, otvorme mu naše srdcia a svet uvidíme zrazu krajší, radostnejší, ale hlavne žime. Život nám bola daný, ten krásny, úžasný dar menom život je na to, aby sme ho žili. Láska je na to, aby sme ju prežívali, zdravie je na to, aby sme si ho cenili. Lebo načo sú nám materiálne statky, keď nám chýba zdravia, láska a šťastie.

            A na záver by som chcela dodať, zamyslite sa nad tými riadkami, či aj vy ste sa v nich nenašli. Ak áno, som rada, že som vám dala silu lásky, odvahy a trpezlivosti.

  1. Život

 

Človek musí viac bojovať viac sám so sebou ako so všetkými ostatnými.1

 

             Bola som ešte študentka a mala som už v tej dobe dostatočnú vyjadrovaciu schopnosť, ale robila som niečo úplne iné než to k čomu som mala už vždy tak blízko. Po čase sa u mňa opäť prebudil ten cit písať a dávať tieto riadky vám milým čitateľom. Témou, ktorou sa vám chcem predstaviť je téma Život.

            Mnohí si žijeme tie naše životy či už sporadicky alebo chaoticky, ale život je dar a nie je nato, aby sme s ním hazardovali, aby sme ho brali na ľahkú váhu. On je tu a je náš a ako taký ho žime a odžime dôstojne. Život je v prvom rade dar, ktorý bol daný nám ľudom nato, aby sme uskutočňovali svoje plány, ideály, myšlienky, sny, ilúzie. Lebo človek najskôr sníva príde nato, že ten sen sa zdá byť v celku reálny a tu príde na rad myšlienka. Z myšlienky môže byť ideál, áno môžem to zhmotniť a už je tu plán ako to urobiť.

            Všetko sa dá a je len na nás, akí život budeme žiť. V živote sa človek veľa učí, naučí, ale musí chcieť. Nie dať sa odradiť neúspechom naopak jeden neúspech žiaden neúspech a tak sa rebríček hodnôt pomaly blíži k môjmu vysnívanému cieľu.

            Je veľa ľudí, veľa osudov ľudských, čo by jeden telesne postihnutý človek dal zato, aby mohol stáť na vlastných nohách, vidieť svojimi očami všetky krásy sveta vôkol a tí ktorí tento dar majú, hazardujú so svojim životom, či už je to v podobe rýchlej jazdy či inej atrakcie. Preto zamyslime sa nad tým, prečo sme tu ako chceme žiť a prežiť.

            Mnohí, ktorí sú už na sklonku svojho pozemského života si povedia, keby som sa mal druhý krát narodiť, inak by som žil a svoj život inak si zariadil. Ale čo nám v tom bráni, kto nám v tom bráni? Nik iní, len my sami. Preto nehovorme, o týždeň, o mesiac sa to zmení, povedzme si už dnes sa zmením. Pretože žiť zato stojí a ten život uvidíte sami bude stáť zato.

             Nenadávajme, že prší aj to treba aj to je potreba pre matku zem. Nehnevajme sa , že na nás ďalšie autá trúbia, ukľudnite sa, pozbierajme sa a povedzme si: Ďakujem Ti Bože zato, že ma vedieš po ceste, ktorej chcem ísť, že ma vedieš za svetlom, ktoré chcem stále pred sebou mať a už nie vo tme sa umárať.

            Ak sme smutní, nešťastní, nemračme sa, hlavu hore, pokúsme dať a ku nebu sa pozerať, lebo náš otec nebeský hore je, on vidí nás smiať sa i plakať a časť nášho života odrazu dostane druhú šancu, naberie druhý dych a my už vieme , že nie sme tu sami on je tu s nami.

            Tak porozmýšľajme dnes v tichosti, ako kedysi to robili naše staré mamy, babky. V mysli sa upriam tam, kde je náš chrám a v najhlbšej a najtichšej modlitbe príde nám od neho odpoveď. On otec, nám život náš nám dal, tak preto urobme aj my pre neho niečo, nemusí to byť veľký vzácny dar, stačí malý sťa stebielko z trávy , ale nech je čisté ako ľudské srdce. Záverom by som chcela popriať vám, aby ten  Život váš bol čistý ako voda v prameni, svetlý sťa lúče na nebi, aby sme všetci žili v pokoji.

Veľa ľudí nevie a nechápe, čo im chcú nejaké udalosti, okolnosti v živote naznačiť. Ty to už vieš, teda vieš čo chceš, ak áno tak si uvedom, že tento život, ktorý žiješ teraz už sa nebude opakovať, lebo tento život žiješ len raz tu a teraz. A preto nech každá chvíľa, každá minúta tohto života, nech je prežitá v kráse, láske, harmónii. Nech, keď príde posledná minúta, tu na tejto Zemi v tomto živote, si mohla povedať, žila som tu rada a bola som tu šťastná a preto i za všetko Bože ďakujem, že si mi to umožnil.

Áno Tánička, som to ja opäť, je chcem ti Tánička povedať ešte niečo o živote. Čo je život? Život je Kniha, ktorú môžeš čítať, len jeden raz a ak ju čítaš pozorne a s láskou naučíš sa veľa, ale ak nie, nič sa nenaučíš, nič si nepochopil. Preto učte sa žiť – tu a teraz – v danom okamžiku, učte sa chápať, čo je dobré a čo je zlé, čo je pekné a čo je škaredé, čo mi chce niečo povedať, ale hlavne učte sa žiť – tu a teraz..... Ak človek pochopí život a naučí sa ho žiť tak ako má, podľa svojho najtajnejšieho želania a svedomia, nič krajšie si nemohol vybrať. Potom ten život mal skutočnú cenu žiť a prežiť.

  1. Deti

 

Aj deti a slabí by vedeli milovať Boha v sladkosti. No milovať ho v horlivosti vedia len duše silné a pevné.1

 

Deti, sú boží dar a ako takému by sa mu mala prejavovať úcta a vďaka, že nám bolo dopriate tešiť sa s nimi a z nich a zároveň majú za úlohu prinášať nám radosť, smiech a poznanie. Nuž, ale nie vždy to tak je, sú nechcené či už okolnosťami, alebo ľuďmi celkove. Ak si však ľudia, rodičia ako takí neuvedomíme, že  bez  deti nie je život. Bez novej zdravej populácie ľudstvo ako také zahynie a vymrie.

Stalo sa to v minulosti,  môže sa to stať v súčasnosti. Ľudia majú príliš radi seba svoje pohodlie a komfort. Zvykli si už nato a deti berú skôr ako záťaž na seba, na svoje plecia, ale prečo? Preto, že nepochopili vesmírny a boží zákon a tým je nepísane pravidlo: Tak ako miluješ a púšťaš do svojho života lásku k dieťaťu, púšťaš tak do seba a svojho života viac lásky.

A ako taká sa Ti prejaví vo vzťahoch, rodinách, práci a blízkych. Kedy si ľudia uvedomia, aký katastrofický scenár môže nastať, ak začnú honbu za majetkom a statkom. Akú bázeň a lásku na duši budú mať s toho???  Žiadnu len zabudli, že si tak vedome kopú svoj vlastný hrob. Ďakujem veľmi pekne, že boh mi dal dve krásne deti syna Jozefa a dcérku denisku milujem vas a ste to najdrahsie co v zivote mam z celeho srdca vam dakujem a milovat navzdy budem.

Preto privítajte s láskou a nehou deti. Sú boží dar, sú nositeľmi svetla a tepla a tak aj božej energie. Nezatvrdzuj si pred nimi srdcia, ale naopak otvorte a prijmite ich s láskou a otvorenou náručou. Toľko z mojej strany, ak ste po precitaní týchto riadkov sa zamysleli nad svojim životom a vzťahom k vašim deťom som rada. Spolu sme tak zasadili malé semienko, ktoré bude rásť.