Cítim sa osamelý/á/ a sám/a/

          Túto vetu počujem od svojich klientov veľmi často. Vždy sa jedná o náš subjektívny pocit a pritom si niekedy veľmi ľahko zamieňame pojmy – cítiť sa sám a cítiť sa osamelý. Najskôr by som si dovolil túto vetu rozdeliť na dve časti. Cítiť sa sám a cítiť sa osamelý. To prvé je čistá fikcia. Lebo nikdy, nikdy, nikdy nie sme sami. Vždy sa nájde nejaký človek, ktorý nás dokáže pochopiť a vždy je pri nás niekto z neviditeľného sveta. Pre tých, ktorým sa to zdá nemožné, každý máme svojho anjela strážneho, túto osobu dokonca uznáva aj kresťanstvo. V kresťanskom náboženstve existuje dokonca sviatok anjelov strážnych. Tak nikdy nemôžem byť sám.

     I po tomto vysvetlení často dostávam otázku: „Ale ja sa aj tak cítim sám“.  Tu sa nejedná o samotu ale o osamelosť, ktorú niekedy pociťuje každý človek. Ide o to, aby sme dokázali s týmto pocitom pracovať. Po vypočutí tejto otázky začínam klásť otázky ja. Napr. Kedy ste tento pocit mali skôr? V ktorej časti fyzického tela ste to cítili? Čo je na tomto to najhoršie? Po zodpovedaní týchto a im podobných otázok prichádzame na skutočnú príčinu problému.

          Tým, že si plne uvedomujeme svoje pocity, skutočné príčiny svojich problémov, môžeme tieto pocity prijať a tranformovať na pokoj, pokoru a lásku. Niekedy ako skúška správnosti nám môže poslúžiť návrat do súčasnej situácie a zistiť, či sme skutočne z celého srdiečka odpustili tým, ktorým bolo treba vrátane  nás samotných.