O vďačnosti

 „Človek, buď vďačný za všetko, čo ťa v živote stretne. Aj na tom, čo sa javí v danej chvíli negatívne a čo ti spôsobuje strach a bolesť, vnútorne rastieš. Keď to pochopíš a uvedomíš si, prečo sa to deje, prestaneš padať. Práve naopak. Skúsenosť ťa vystrelí do výšin a ty prídeš na to, že je možné všetko. Naozaj všetko.“  

 

  

„Som vďačná tým, ktorí ma v ťažkých chvíľach úprimne povzbudzovali a podporovali.“

Lebo milé slovo, objatie a súcit majú liečiteľskú moc.

 „Som vďačná tým, ktorí mi pomohli aj pomáhajú." 

Pomoc prichádza vždy v pravej chvíli. Je potrebné byť "doma", keď klope na dvere a prijať ju.

 

„Som vďačná tým, ktorí ma neľutovali.“

Ľútosť v ľuďoch podnecuje sebaľútosť, či si to priznáte alebo nie. Deje sa to však len do chvíle, kým si neuvedomíte, že to, čo v skutočnosti potrebuje k tomu, aby ste sa mohli pohnúť o krok dopredu, je holá pravda a nie kučeravé rečičky zo strany druhých. Môžete si samozrejme vybrať. Hnevať sa na druhých, že sú ku vám zlí, krutí a že vás nechápu, alebo sa pozrieť pravde do očí. V momente, ako ju uvidíte a prijmete, posuniete sa k svojim snom bližšie.

  

„Som vďačná aj tým, ktorí mi neverili.“

Dovtedy, kým sa človek trápi tým, čo si o ňom druhí myslia a čo o ňom hovoria, pochybuje sám o sebe. Druhí vám len ukazujú, na čom máte pracovať a že vnútornú istotu potrebujete hľadať v sebe a nie vonku. O tom, čo chcete v živote dosiahnuť, musíte byť v prvom rade presvedčení vy sami. Aj tu máte možnosť voľby. Zhodiť to na druhých, žiť v pocitoch krivdy a nepochopenia, alebo zvoliť postoj: učím sa a všetko, čo sa deje okolo mňa, je o mne, a nie o tých druhých.

 

„Som vďačná tiež ľuďom, ktorí mi ublížili.“

Okolie vám ubližuje len do tej miery, do akej mu to dovolíte. Keď sa naučíte akceptovať a mať radi samých seba so všetkým, nebudú potrební druhí k tomu, aby vám zrkadlili vaše slabé miesta.

 

„Som vďačná tiež tým, ktorým som mohla závidieť.“

Ten, kto závidí, zväčša trpí. Závisť však nemusí byť vnímaná iba negatívne. Stačí ju premeniť na obdiv. Keď si vyberie druhú možnosť, časom zistíte, že to, čo ste na druhých obdivovali, nebolo nič iné ako to, čo ste mali v sebe.

 

„Som vďačná svojim učiteľom, ktorí mi na žiadnu otázku neodpovedali.“

Pokiaľ sa človek opiera o odpovede druhých, vo svojich krokoch a činoch si nie je dostatočne istý a zrieka sa zodpovednosti za to, čo robí. Keď sa naučí počúvať svoj vnútorný hlas, nepotrebuje sa druhých pýtať, nachádza odpovede v sebe a vie, že to je tak.

 

„Som vďačná sama sebe za to, že som sa pevne rozhodla vziať život do svojich rúk.“

Rozhodnúť sa a nájsť odvahu vykročiť dopredu za vás nikto neurobí, iba vy sami môžeme ten krok urobiť a nájsť v sebe dostatok guráže pre život.

 

„Som vďačná môjmu psovi za skúšky, ktoré mi pripravil.“

Štvornohý kamaráti sú totižto zrkadlom svojich pánov. Keď to majitelia psov pochopia, porozumejú nielen svojim miláčikom ale aj sebe.

 

„Som vďačná každému, s kým som prišla do konfliktu.“

Vždy je to len o konflikte medzi „vami a vami“ a nie medzi „vami a nimi“. Konflikt je konfliktom len dovtedy, kým ho vnímate ako problém. Ak sa povznesiete nad túto tézu a uvedomíte si, že problém je vždy vo vás, dokážete rýchlo a účinne pracovať na tom, aby sa podobná situácia už nezopakovala.

 

„Som vďačná každej osobe, ktorú na mojej ceste stretnem.“

Porozumieť sebe nás učia vzťahy. Pozrite sa na vaše vzťahy s rodičmi, so starými rodičmi, so súrodencami, s kamarátmi, s priateľmi, so známymi, s učiteľmi, s kolegami, s nadriadenými, s podriadenými, s neznámymi, ktorých stretávate na ulici. To ste vy! Ako vnímate ich, tak vnímate seba. Keď to pochopíte, druhí sa na vás začnú usmievať práve preto, že vaše vnútro sa bude usmievať.

 
(z úvah užasnej dušičky gabiky)