Určite ste si už položili otázku, prečo sa niektoré veci v našom živote dejú a prečo práve v nás vznikajú mnohé pochybnosti. O našu dušu bojujú dve svetlá, biele a temné. Ľudia robia zle veci kvôli nevedomosti a nedostatku lásky, ale žiadna duše nie je zlá. Mnoho krát keď v nás vzniká vnútorný boj, to bojuje naše ego s našou dušou. Zvyknem hovoriť, že pri jednom uchu nám sedí anjel a pri druhom čert, je na nás koho volanie budeme počúvať. Niekedy ich slová sú podobné, ale význam je úplné iný. Tento rok sú silné pôsobenia a potrebujeme vo väčšej miere pristupovať s pokorou k niektorým rozhodnutiam a s láskou. Naučiť sa odolávať lákavým pokušeniam. Temné sily nám predkladajú cestu ľahšiu a na konci tej cesty by mali byť prísľuby lepšieho života, kto po takom netúži, každý z nás a práve to využívajú temné pokušenia. Ak niekto ponúka niečo zadarmo, dobre to zvážte, lebo za všetko treba raz zaplatiť. Strach živí nenávisť a poháňa k zlu, zlo je ako pleseň, vodí človeka ako slepca a pýcha ho podopiera. Dobro, láska, obetavosť, odpustenie sami sebe a odpustenie svojim blížnym, pokora, otvára brány do korán. Biele svetelné bytosti nikdy nesľubujú ani neprikazujú, vždy rozhodnutia nechajú na našu slobodnú vôľu.

          Biele svetelné bytosti pôsobia na duchovnú úroveň bytia a úprimné ľudské objatia dopomáhajú. Zdravie človeka závisí aj od lásky svojich blížnych, keď je človek milovaný, vrúcne objímaný, s láskou pohladený, žehnaný, podporovaný svojimi blížnymi žijúcimi, ale aj zomrelými, je väčší predpoklad pôsobenia pozitívnej lásky na životnú energiu. Úprimné úsmevy, úprimné objatia, očistia Auru objímajúcemu, ale aj objímanému. Cenný je úsmev na perách, lebo je vyjadrením zdravého stavu vnútorného dieťaťa. Keď je človek nenávidený, obviňovaný, osočovaný, odmietaný od svojich blížnych žijúcich, ale i odešlých, oslabuje sa jeho životná energia. V partnerských vzťahoch, ale celkove aj v medziľudských vzťahoch je potrebné zmierenie na duchovnej rovine. Bez zmierenia nie je postup do vyšších levelov. Uvedomme si, že odpustenie je najvyšší princíp lásky. Naučte sa chrániť od útokov ľudí či už je to fyzického, alebo psychického charakteru a verte, že niet väčšej autority ako je Boh, poproste ho o ochranu a pomoc.

 

Podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi

21 Vtedy pristúpil Peter a spýtal sa Ho: Pane, keď sa brat previní proti mne, koľko razy mu odpustiť? Až do sedem razy? 22 Ježiš mu odpovedal: Nehovorím ti, že až do sedem razy, ale až do sedemdesiatkrát sedem razy!

23 Preto podobné je kráľovstvo nebeské človeku -kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. 24 Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov . 25 Pretože nemal čím zaplatiť, rozkázal ho pán predať aj so ženou, aj s deťmi a so všetkým, čo mal, a zaplatiť. 26 Sluha mu však padol k nohám a prosil ho: Pozhovej mi a všetko ti zaplatím! 27 A pán sa zľutoval nad sluhom, prepustil ho a dlh mu odpustil. 28 Keď tento sluha vyšiel, stretol jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Chytil ho a škrtil hovoriac: Zaplať, čo si dlžný! 29 Jeho spolusluha padol [mu k nohám] a prosil ho: Pozhovej mi a zaplatím ti! 30 On však nechcel, ale odišiel a uvrhol ho do väzenia, dokiaľ by dlh nezaplatil. 31 Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, náramne sa zarmútili, šli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa prihodilo. 32 Vtedy predvolal si ho pán a povedal mu: Ty zlý sluha, celý dlh som ti odpustil, pretože si ma prosil; 33 či si sa nemal aj ty zmilovať nad svojím spolusluhom, ako som sa aj ja zmiloval nad tebou? 34 A rozhneval sa jeho pán a odovzdal ho mučiteľom, dokiaľ by nezaplatil celý dlh. 35 Tak i môj Otec nebeský urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi [jeho previnenia].
         Ježiš povedal: ,,Odpúšťajte si navzájom a bude vám odpustené. Buďte milosrdní a dosiahnete milosrdenstvo. Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení.´´
,,Komu sa viac odpustí, bude viac milovať a veľa sa odpúšťa tomu, kto veľa miluje.´´
Ježiš odpúšťal vo chvíli, keď mu bolo veľmi ublížené, modlil si sa za tých, čo ho zabíjali: ,,Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.´´

 

Prezeraj si každú cestu pozorne a rozvážne. Vyskúšaj ju toľkokrát, koľkokrát to budeš považovať za potrebné. Potom si sám sebe, iba sám sebe, polož jedinú otázku. Má táto cesta srdce? Ak áno, potom je to dobrá cesta; ak nemá, potom nie je k ničomu. Ani jedna z nich nikam nevedie; jedna však srdce má, druhá nie. Jedna je radostnou cestou a pokiaľ po nej ideš, si s ňou zajedno. Druhá ťa privedie k tomu, že prekľaješ celý svoj život. Prvá ťa činí silným, druhá ťa oslabí.“

Don Juan v knihe Carlosa Castanedu, „Učení dona Juana“

Niečo na prečítanie a  zamyslenie

 

1. Vieš, že človek, ktorý sa zdá duševne silný, je v skutočnosti citlivý a slabý?

 2. Vieš, že tí ktorí trávia svoj čas tým,  že chránia ostatných, potrebujú najviac, aby ich niekto chránil?

 3.  Vieš, že tri veci, ktoré je najťažšie povedať, sú:

Mám ťa rád, prepáč  mi, pomôž mi.

 4.Vieš, že ľudia, ktorí sa obliekajú do červeného, sú  najviac sebaistí?

 5. Vieš, že ľudia, ktorí sa obliekajú do žltého, sú  najviac spokojní so svojím vzhľadom?

 6. Vieš, že ľudia, ktorí sa  obliekajú do čierneho, nechcú byť videní a potrebujú pomoc a porozumenie?

 7. Vieš, že keď niekomu pomôžeš, rovnaká pomoc sa ti  vráti?

 8. Vieš, že je oveľa ľahšie niektoré veci napísať, než povedať priamo? A predsa vieš, že je oveľa cennejšie to povedať priamo?

 9.  Vieš, že ak žiadaš o niečo čestné, tvoje želania sa splnia? Môžeš spôsobiť,  že tvoje sny sa stanú skutočnosťou, ako láska, byť zdravý, bohatý. Ak o to  žiadaš a skutočne tomu veríš, budeš prekvapený, čo všetko môžeš  urobiť!

 

Naučil som sa:

... že najlepšia učebňa života je  minulosť staršieho človeka, než som ja....

 ... že keď je človek  zamilovaný, je to na ňom vidieť....

 ... že stačí, aby jeden človek  povedal: 'Cítim sa s Tebou dobre', aby som sa cítil dobre....

 ...  že byť priateľským a láskavým je viac, než mať pravdu...

 ... že človek  nikdy nemôže odmietnuť darček od dieťaťa...

 ... že nezáleží, akým váženým  je človek v živote. Každý potrebuje priateľa, s ktorým dokáže robiť i  hlúposti...

 ... že všetci niekedy potrebujeme držať v dlani niečiu ruku a  srdce, ktoré nám rozumie...

 ... že malá prechádzka s otcom okolo bloku  za letného večera, keď je človek malý, učiní veľké zázraky v okamihu, keď  človek dospeje ...

 ... že život je ako rolka toaletného papiera. Dostaneš  sa tým skôr ku koncu, čím rýchlejšie sa odvíja...

 ... že peniaze  nerobia postavenie medzi ľuďmi.....

 ... že práve malé denné udalosti  robia život veľkolepým...

 ... že pod tvrdou schránkou každej osobnosti sa  skrýva niekto, kto potrebuje byť ocenený a milovaný....

 ... že  ignorovanie skutočnosti nemení skutočnosť ako takú...

 ... že keď človek  plánuje ísť spoločnou cestou s niekým, dáva mu súčasne možnosť, aby mu  ubližoval....

 ... že to láska, nie čas hojí všetky rany.....

 ...  že najľahšia cesta vyrásť ako osobnosť je obklopiť sa ľuďmi šikovnejšími, ako  som ja...

 ... že každý, koho stretneš si zaslúži byť pozdravený

úsmevom....

 ... že nikto nie je dokonalý, kým sa do neho/nej  nezamiluješ...

 ... že život je tvrdý ...

 ...že šance nie sú nikdy  stratené ... a tú, ktorú človek prepasie, dostane niekto iný....

 ...  že pokiaľ je človek naplnený trpkosťou, šťastie zakotví niekde  inde...

 ... že by si človek prial povedať mamine ešte raz, ako ju má rád predtým ako odišla...

 ... že každý by mal svoje slová udržiavať  jemne a nežne, pretože zajtra sa k nemu môžu vrátiť....

 ... že úsmev  je najlacnejší spôsob, ako zlepšiť svoj vzhľad...

 ... že si človek nemôže  vybrať ako sa cíti, ale môže si vybrať, čo s tým urobí...

 ... že každý  by chcel žiť na vrchole, ale všetko šťastie a rast sa uskutočňuje na ceste  tam...

 ... že najlepšie je dávať rady len v 2 prípadoch: pokiaľ si o ne požiadaný

alebo ide o nebezpečenstvo ohrozenia života...

 ... že čím  menej času človek strávi prácou, tým viac vecí urobí.

 

Príbeh o vojakovi

Príbeh je o vojakovi, ktorý sa vracia z vojny vo Vietname. Predtým, ako sa mal vrátiť domov, sa rozhodol zavolať svojim rodičom.

“Mami, oci, vraciam sa domov, ale mal by som na Vás jednu prosbu. Mám kamaráta, ktorého by som rád priviedol spolu so mnou.”

“Jasne,” povedali mu, “radi by sme ho spoznali.”

“Je však jedna vec, ktorú by ste o ňom mali vedieť. Pri boji sa ťažko zranil. Stúpil na mínu a prišiel o ruku a nohu. Nemá kam ísť, a ja by som ho veľmi rád zobral k nám, aby žil s nami.”

“Synak, je mi ho ľúto. Možno by sme mu mohli pomôcť nájsť náhradný domov.”

“Nie, chcem, aby žil s nami.”

“Synak,” povedal otec, “nevieš si ani predstaviť, čo od nás žiadaš. Niekto tak handicapovaný by bol pre nás obrovskou záťažou. Máme svoj vlastný život, vlastné problémy. Nemôžme si do neho priniesť ešte takýto problém. Myslím si, že by si mal prísť domov a na tohto muža radšej zabudnúť. Nájde si pomoc aj sám.”

V tom momente syn telefón zložil. Rodičia o ňom už nič viac nepočuli. O niekoľko dní im však volal policajt. Povedal im, že ich syn zomrel potom, ako spadol z vysokej budovy. Policajt si myslel, že to bola samovražda. Zničení rodičia museli ísť do márnice na identifikáciu synovho tela. Spoznali ho, ale dozvedeli sa strašnú vec. Ich syn mal iba jednu nohu a ruku.

Urob to dnes

          Moj priatel otvoril zasuvku v komode svojej manzelky a vybral z nej balicek zabaleny do hodvabneho papiera. Nebol to hocijaky balicek, ale balicek s krasnou spodnou bieliznou. Odhodil papier a prezeral si hodvab a cipku.
           "Toto som jej kupil, ked sme boli prvy krat v New Yorku. Od toho casu ubehlo asi 8 alebo 9 rokov. Nikdy si to neobliekla. Chcela si To nechat na zvlastnu prilezitost. A teraz, myslim si, ze prisiel ten moment."
           Priblizil sa k posteli a polozil bielizen k ostatnym veciam, ktore chcel poslat do pohrebneho ustavu. Jeho zena prave umrela. Ked sa ku mne obratil, povedal: "Neschovavaj nic na zvlastnu prilezitost, kazdy den, ktory zijes, je vynimocny."
           Stale este myslim na jeho slova, lebo zmenili moj zivot. Dnes citam
ovela viac ako predtym a upratujem ovela menej. Sedim na svojej terase a vychutnavam prirodu bez toho, aby som si vsimal burinu v zahrade. Travim viac casu s mojou rodinou a s mojimi priatelmi a menej casu v praci. Pochopil som, ze zivot je zbierka skusenosti, ktore je potrebne chranit. Odteraz nic neschovavam.
           Pouzivam denne moje krystalove pohare. Ked sa mi chce, obleciem si svoje nove sako, ked idem nakupovat do supermarketu. I moje oblubene vone pouzivam vzdy, ked mam na ne chut, nenechavam ich na sviatky.
           Vety ako "Jedneho dna ..." zmizli z mojho slovnika. Ked to ide, chcem veci hned a chcem ich vidiet, pocut, vnimat a chcem ich robit. Nie som si celkom isty, co by robila manzelka mojho priatela, keby vedela, ze tu uz zajtra nebude.
          "Zajtra" - slovko, co berieme az prilis casto na lahku vahu. Myslim, ze by zavolala este svojej rodine a blizkym priatelom. Mozno by zavolala i dalsim priatelom, aby sa udobrila, alebo ospravedlnila za spory.
           Myslienka, ze by este isla na veceru do cinskej restauracie sa mi velmi paci - "cina" bola totiz jej oblubene jedlo. To su tie vsetky male neurobene veci, ktore by ma velmi rusili, keby som vedel, ze su moje dni zratane. Znervoznovalo by ma, keby som uz nemal vidiet priatelov, s ktorymi som sa chcel este "jedneho dna" stretnut.
           Znervoznovalo by ma, keby som nenapisal listy, ktore som chcel
"jedneho dna" napisat. Znervoznovalo by ma, keby som dost casto nepovedal svojej milej, ako ju mam rad. Teraz uz nepremeskam nic. Nic, co moze priniest radost a usmev do mojho zivota, neodsuvam a neschovavam na neskor.
           Hovorim si, ze kazdy den je nieco zvlastne, ... Kazdy den, kazda hodina, kazda minuta je nieco vynimocne.

 

LÁSKA A SLOVÁ

 Láska je ako kvet. Keď príde prvý kontakt, prvé stretnutie, či je to priateľské, partnerské, súrodenecké, rodičovské, zasadí sa do srdca semienko a potom je už na každom jednom, či ho bude polievať a taktiež akou intenzitou sa oň  budete starať. Čím viac obetavosti, starostlivosti, pozornosti sa vloží do každého vzťahu, tým sa semienko viac zakorení vo vašom srdiečku a bude rásť. Ako sa rozvinie na krásny kvet, máte každý vo svojich rukách.

Láska smrťou nekončí a prekoná hranice medzi oboma svetmi.

 

 Verím, že život smrťou nekončí a keď sú spriaznené duše je im umožnené stretnuť sa aj po ich odchode z tejto reality.

Život je jedna veľká záhada, celý život ju skúmame, len tí čo ju pochopia, odchádza ich duša s krídlami a na ceste im svieti svetlo lásky. Cez bolesť je nám prinášaná radosť. Cez obetu vykúpenie. Cez slzy očista. Chodník lásky je kľukatý a keď sa dáš kráčať ním rátaj ,že ho musíš vyšlapať túžbami. Láska je radosť ale i bolesť, láska je potešenie i strádanie, v láske  musí byť rovnováha a v srdci je brána. Oblak biely, keď sadne na zem a tvoje oči ho uvidia srdce sa zaraduje, veď prišla zásielka z neba, zásielka nehy.Let motýľa je neha, let motýľa je kúzlo.

 

Slová sv.Pavla:

Hymnus na lásku


Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal,

a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.
Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie.

Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné.  Keď som bol dieťa hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.

 A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.

 Najvyšší zákon lásky je pomáhanie ostatým ľuďom, zvieratám, rastlinám. Láska je nevyčerpateľný zdroj a je najvyššou cnosťou. Cnosť je vyšší druh dobra a prejavom lásky k životu. Prejavom lásky nežné porozumenie, ohľaduplnosť, súcit.

 

img

 

Láska a Čas

 

Kedysi dávno existoval ostrov, na ktorom žili všetky pocity: dobrá nálada, smútok, múdrosť a okrem ostatných aj láska.

Jedného dňa sa pocity dozvedeli, že sa ostrov potopí. Každý si pripravil svoju loď a chystal sa odplávať z ostrova. Len láska chcela čakať do poslednej chvíle.

Skôr ako sa ostrov potopil, prosila láska o pomoc. Na luxusnej lodi plávalo okolo lásky bohatstvo. Opýtala sa: ,,Bohatstvo, môžeš ma zobrať so sebou?´´

,,Nie, nemôžem. Mám na svojej lodi veľa zlata a striebra. Potopili by sme sa, keby som ešte aj teba vzal´´

Tak sa láska opýtala pýchy, ktorá plávala okolo na krásnej lodi: ,,Pýcha, môžeš ma zobrať so sebou?´´

,,Láska, nemôžem ťa zobrať...´´ odpovedala pýcha ,,tu je všetko perfektné. Mohla by si poškodiť moju loď.´´

Láska sa teda opýtala smútku, ktorý plával okolo: ,,Smútok, môžeš ma zobrať so sebou?´´ ,,Ach láska´´ povedal smútok ,,ja som tak smutný, že musím zostať sám.´´

Dobrá nálada bola taká spokojná, že ani nepočula, že na ňu láska volá.

Zrazu nejaký hlas: ,,Poď láska, ja ťa vezmem.´´ Bol to nejaký starec, ktorého na ostrove ešte nevidela. Láska bola taká vďačná a šťastná, že sa zabudla opýtať na starcovo meno. Keď doplávali na pevninu, starec odišiel...

Láska si uvedomila, že mu nestihla ani poďakovať a opýtala sa múdrosti: ,,Múdrosť, môžeš mi povedať, kto mi pomohol?´´ ,,To bol čas.´´ odpovedala múdrosť. ,,Čas?" opýtala sa láska ,,prečo mi pomohol čas?´´ A múdrosť odpovedala: ,,Pretože len čas vie, aká dôležitá je v živote láska.´´

 

Nádoby

Kedysi dávno v Číne jeden nosič vody mal dve veľké hlinené nádoby, každú zavesenú na konci palice, ktorú nosil na ramenách. Jedna nádoba mala prasklinu, druhá bola dokonalá. Na konci dlhej cesty, ktorá trvala od potoka až ku domu, bolo v prasknutej nádobe len polovica vody a v druhej nádobe vždy plná vody. Chúďa prasknutá nádoba sa hanbila za svoju nedokonalosť a cítila sa úboho, pretože je schopná len polovičného výkonu. Nádoba po dvoch rokoch súženia oslovila nosiča: „Hanbím sa, pretože voda počas cesty domov odteká.“

Nosič jej odpovedal: „Všimla si si, že kvietky rastú len na tvojej strane chodníka a nie na druhej? Vedel som o tvojej nedokonalosti a na túto stranu cesty som porozosielal semená rastlín. To ty si ich každý deň polievala, keď sme sa vracali domov. Dva roky zbieram tieto krásne kvetiny, aby som si ozdobil svoj stôl. Keby si nebola taká, aká si, táto krása by nemohla rozžiariť môj dom.“

Všetci máme svoje chyby a nedokonalosti. Všetci sme nádoby a môžeme sa porovnať s prasknutými hlinenými nádobami.

Tieto praskliny a chyby, ktoré sú v každom z nás, robia náš život zaujímavým a vzácnym. Je na nás sa naučiť každého prijať takého aký je, a vidieť v ňom to dobré to pozitívne.

Láska je mocnejšia ako sila a múdrejšia ako filozofia.