Dieťa prestalo rozprávať...

         Pôvodne som bol pozvaný na návštevu k známym, ktorý mali dieťa vo veku asi 5 – 6 rokov a prestalo rozprávať. Otázka od rodičov znela: „Príď sa s ním porozprávať, možno tebe sa podarí zistiť, prečo sa to stalo? Tak som teda prišiel. Zistil som. Že je to úžasné a dosť živé dieťa, plné energie. V rodine bývali spolu aj so starými rodičmi. Keď som sa spýtal: „Ako si tu žijete?“ Tak matke dieťaťa vypadli slzy. Vtedy som vedel, že bude treba uskutočniť terapeutický rozhovor s rodičmi dieťaťa. Pozorne som počúval, ako si tam žijú v atmosfére hnevu, zlosti, výčitiek a pod. Po určitej dobe sme si dohodli stretnutie v našej kancelárií.

          Tak sme odhalili príčinu zdravotného problému dieťaťa – pravidelné hádky rodičov so svojim rodičmi. Ako následok bol, že dieťa, ktoré predtým celkom pekne rozprávalo, zrazu prestalo rozprávať. Ako keby dieťa povedalo: „Milí rodičia a starí rodičia, mne sa vôbec nepáči, ako sa medzi sebou rozprávate, aké emócie vytvárate. Ja takto rozprávať nechcem a ani nebudem!“ A tak dieťa,. Až na pár jednoduchých slov,  prestalo rozprávať.

       Keď si toto rodičia uvedomili, obrátili sa k sebe, ku svojmu vnútru, Zmenili správanie k svojim starým rodičom, dokázali pochopiť, odpustiť a prijať svoje negatívne emócie, Pochopenie na logickej úrovni nestačí, musí vychádzať z nášho srdiečka. Nepríjemné emócie, ktoré nasýtili celú domácnosť sa postupne transformovali na pokoj, porozumenie a lásku. Vtedy detská duša prehovorila: „Tak takého harmonické prostredie sa mi páči, k tomuto by som chcelo aj aj niečo lásky plné povedať!“ A tak dieťa o pár mesiacov znovu začalo rozprávať.

S pokojom Juraj.